Založ si blog

Zostal som tu sám

Kam jsme se poděli
kam jsme se to poděli
kde je ti konec můj jediný příteli
zmizels mi nevím kam
sám sám sám
jsem tady sám

Vždy sa mi zdala otázka Čoho sa najviac bojíte? zaujímavá. Nech som ale rozmýšľala akokoľvek, nedopátrala som sa vo svojej mysli ani v srdci odpovede na túto otázku. Nebola som na tom ani zďaleka tak dobre, ako Harry Potter, ktorý sa bál samotného strachu. To je ušľachtilý strach. Aj strach z pavúkov, hadov či myší má svoje opodstatnenie. Je ale možné nemať ten najväčší strach z ničoho? Nebola som presvedčená o tom, že práve ja by som mala byť niečoho takého ušetrená..

A veruže som ani nebola. Môj najväčší strach bol dômyselne ukrytý. Hoci ma celý život sprevádzal a nikdy mi nedal pokoj, obzvlášť nie vo chvíľach, keď mi bolo dobre, ako blesk z jasného neba sa objavil až dnes. S obrovskou silou, razanciou a zároveň definitívou zasiahol presne vnútro a rozčesol ho napoly. Bol skrytý v slovách piesne od Nohavicu. Najviac sa bojím, že si raz ,,budem môcť“ zaspievať slová jeho ,,Prítel-a“. Že tu zostanem sama.

So samotou je to v dnešnej dobe ťažko. Najmä, ak máte okolo seba skvelých priateľov, rodinu a veríte aj v oporu menom Boh. V takom prípade vlastne ani nemáte právo sťažovať sa na niečo také ako samota. Lenže… aj tí priatelia majú svojich priateľov. Partnerov. Otec má mamu a mama má otca. A tak hoci cez deň zvládate všetky debaty pri kávičke s úsmevom, plánujete záchranu sveta, počúvate neutíchajúci plač polročných dvojičiek, ktoré sa napriek všetkému snažíte utíšiť a vo vzácnych chvíľkach len pre seba sa zahĺbite do knižky, každý deň sa končím večerom. A so zapadajúcim slnkom by každý človek rád zo seba striasol aj povinnosti a problémy uplynulého dňa. Len sa tak tíško schúliť niekomu do náručia, cítiť teplo milujúceho a zároveň milovaného človeka, môcť sa vyplakať bez nutnosti odpovedať na akékoľvek otázky, nastaviť tvár bozku…

Ak má tu na svete niečo naozaj význam, tak je to láska. Má mnoho podôb, berie, no stonásobne vracia späť. Vraj je to to jediné, čo človek získava práve tým, že dáva. Niekedy je však vyčerpávajúce, dávať lásku. Človek ju potrebuje aj dostať. A potrebuje aj jej najpraobyčajnejšiu a zároveň najdokonalejšiu formu. Obyčajný kúsok ľudského šťastia, zhmotnené slnko v ľudských životoch. Láska medzi mužom a ženou.

 

Deň prehier

02.12.2014

„Dnes to bude ďalší dobrý deň,“ vravela som si ráno pri vstávaní z postele, hoc hodiny ukazovali len pár minút po piatej. Hoc vonku mrzlo a mňa čakala cesta z tepla domova na druhý koniec viac »

Keď , , milujem Ťa” nestačí

03.09.2014

Bol chlapcom, ktorý ma poznal najdlhšie. Za tie roky vyrástol na mladého muža, s vlasmi dlhšími ako boli tie moje a zadkom skoro takým dobrým, ako bol ten môj. Minulé leto sme boli obaja mladí viac »

Naivné deti, šedí dospelí

21.08.2014

Zavrela som oči a skúsila si predstaviť niečo pozitívne. Niečo, čo by som chcela, nech by to bolo akokoľvek farebné a absurdné. Môj mozog mal však ešte stále nado mnou prevahu a nesmelé viac »

CZECH-ELECTION/

Ohlasy svetových médií na české voľby: Vyhral populista Babiš

21.10.2017 20:46, aktualizované: 21:04

Na výsledky českých volieb reagujú svetové médiá aj agentúry.

medved, kontajner

Spoločná poľovačka stála život medvedicu

21.10.2017 20:26

O život prišla ďalšia tatranská medvedica, zastrelil ju príslušník rovnakého poľovníckeho združenia ako v prípade medializovanej samice Ingrid.

katalánsko, barcelona

Puigdemont: postup Madridu je najhorším útokom od čias Franka

21.10.2017 19:42, aktualizované: 21:41

V Barcelone demonštruje 450 000 ľudí za nezávislosť Katalánska.

spánok, nespavosť, hodiny, budík, noc, posteľ, stres, vstávanie

Na budúci víkend sa znovu mení čas

21.10.2017 19:19

V noci zo soboty 28. na nedeľu 29. októbra vrátime ručičky o 3:00 späť na 2:00 a pospíme si tak o hodinu dlhšie.

Dominika

Ženy vraj nevedia písať o športe, športovci o literatúre a mladí o živote. Ja si to nemyslím.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 27
Celková čítanosť: 47030x
Priemerná čítanosť článkov: 1742x

Autor blogu