Vyslanec z neba, ktorý stojí stále pri nás, dáva pozor na každý náš krok a zachraňuje
nás, keď treba. Práve takto si väčšina ľudí predstavuje anjelov strážnych. Ako to však s nimi
naozaj je?
,,Horšie, ako byť hladný, smädný, či nezamestnaný, horšie, ako trpieť pre lásku, horšie, ako
utrpieť porážku, je, keď sa absolútne nikto na svete o vás nezaujíma.“ Paulo Coelho
Myslím si, že Boh to vymyslel lepšie. Že za strážcov a pomocníkov nám neurčil neviditeľné
bytosti stojace za naším chrbtom. Myslím, že túto úlohu zveril do rúk našim najbližším, ľuďom
v našom okolí. Tým, ktorí nás majú radi za každých okolností, nech by sme spravili hocičo.
Tým, ktorí nás neustále podporujú vo všetkom, čo robíme. Tým, ktorým sa môžeme prísť vyžalovať
a vyplakať na plece hoci aj o polnoci. Tým, ktorí nás zdvíhajú, keď spadneme.
Doteraz som si to nikdy neuvedomila. Až keď prišli (zatiaľ) tie najväčšie problémy a skúšky
v mojom živote, začali sa ako svetielka v tme postupne prejavovať ľudia, ktorých poznám už
veľmi dlho, no doteraz som ich nedokázala oceniť. Pochopila som, že milovať a byť milovaný
je ten najväčší dar v živote. A že len život, ktorý žijeme pre iných, stojí za to.
Na retiazke nosím obrázok anjela strážcu, ktorý ukazuje cestu dvom malým deťom. Moju izbičku
strážia dve sošky strážnych anjelov. Dostala som ich od ľudí, ktorých si nesmierne vážim a
viem, že hoci majú svoje problémy, v duchu sú so mnou aj pri prekonávaní tých mojich. Zaujímavé
je, že sa práve ľudia, ktorí majú svoju vlastnú cestu plnú tŕňov a prekážok, dokážu najviac obetovať
pre iných. Nesmierne si ich pre to vážim a som im vďačná. Dúfam, že im to, hoci nepriamo, oplatím
tým, že raz budem i ja niekoho anjelom strážnym.