Založ si blog

Keď , , milujem Ťa” nestačí

Bol chlapcom, ktorý ma poznal najdlhšie. Za tie roky vyrástol na mladého muža, s vlasmi dlhšími ako boli tie moje a zadkom skoro takým dobrým, ako bol ten môj.

Minulé leto sme boli obaja mladí a idealistickí. A hoci na ňu neveril, získal si ma práve romantikou. A hviezdami. Tie som vždy zbaštila iba jemu. Mal pevné objatie a rovnako pevné morálne zásady. Mal priateľku.

Nasledujúce mesiace našich vlastných rušných životov prelínalo ticho toho spoločného. Až jeden chladný februárový večer napísal čiarku tam, kde sme my v teplý augustový večer dali tri bodky. Bol sám, ja tiež. Slobodný. Ale to on bol vždy.

Príliš rýchlo sme z toho spravili vzťah. Taký, ukážkový. Aký by mal byť. A zároveň rebelský, pretože podľa slov všetkých naokolo to jednoducho nikdy nemohlo fungovať. Mali pravdu. Boli sme príliš odlišní. Náš vlak po jeho obľúbených koľajach dlho nejazdil. Vystúpili sme a vydali sa každý vlastným smerom.

Trpeli sme, plakali sme, prebolelo. Zabudli sme. On v práci a pri bubnoch, ja v škole a na ihrisku. Opäť sme sa začali otáčať za inými zadkami. Po niekoľkých mesiacoch sme si povedali, že už sme obaja pripravení znovu sa stretnúť.

Zas ma zbalil na tie hviezdy. Zas bol hanblivý. No tentoraz už bez zásad. Ich porušenie nehrozilo. Bolo leto a on mal v očiach ohníčky. Kradli sme si bozky navzájom. Bola to hra.

Už som nechcela do toho spadnúť opäť. Nevedela som sa zamilovať bez utrpenia, a tak som si povedala, že sa nezamilujem vôbec. Pokračovala som v hre. A po veľmi dlhom čase som v skutočnosti nič nehrala. Bola som to ja. Sama sebou. S ním.
Lenže prišli noci, keď mi chýbal. On a jeho vôňa. Dokonca aj zápach cigariet. Keby sme tak mali o desať rokov viac a on sa rozhodol žiť inak… keby. Leto sa chýlilo ku koncu a začiatok konca priniesol aj predzvesť jedného hluchého spoločného života. Stála som tam po jednom z jeho pevných, teplých objatí. Kráčal po moste do tmy a hmly. Vyslovil „milujem Ťa“, tentoraz to však nestačilo. Nemo som vyslovila tie isté slová za jeho nejasnou siluetou. Do ticha.

1972
87
Posledný 04. 09. 2014, 12:18:49

Deň prehier

02.12.2014

„Dnes to bude ďalší dobrý deň,“ vravela som si ráno pri vstávaní z postele, hoc hodiny ukazovali len pár minút po piatej. Hoc vonku mrzlo a mňa čakala cesta z tepla domova na druhý koniec viac »

Naivné deti, šedí dospelí

21.08.2014

Zavrela som oči a skúsila si predstaviť niečo pozitívne. Niečo, čo by som chcela, nech by to bolo akokoľvek farebné a absurdné. Môj mozog mal však ešte stále nado mnou prevahu a nesmelé viac »

Útek

06.08.2014

Zdrhla som. Nebol to dramatický útek z domu, skôr naopak. Oznámila som, že potrebujem pár dní pre seba. Pre SEBA. Tak som si zbalila pár vecí a v tichosti odišla. Za sebou som nechala prácu viac »

trump, alabama, obamacare

Sedieť alebo kľačať počas hymny na americkom futbale? Neprípustné, tvrdí Trump

25.09.2017 21:57

Viac ako dvesto hráčov NFL v zápasoch tohto kola pri hymne sedelo, kľačalo alebo sa modlilo. Podľa Trumpa by malo byť státie v pozore povinné a ak to niekto nedodrží, klub by ho mal vyhodiť.

pendolino, vlak

Česi predstavili Slovákom vynovené pendolino

25.09.2017 20:00

Interiér rýchlovlaku pendolino, ktorý zabezpečuje spojenie medzi Prahou a Košicami, České dráhy výrazne obnovili.

kim, trump

Nevyhlásili sme vám vojnu, odkazuje Biely dom do Pchjongjangu

25.09.2017 19:37, aktualizované: 23:16

O tom, že USA vyhlásili Pchjongjangu vojnu, hovoril severokórejský minister zahraničných vecí. Podľa Washingtonu však ide len o dezinterpretáciu.

putin

Rusko porušuje na Kryme ľudské práva, mieni OSN

25.09.2017 18:49

Podľa misie OHCHR krajina porušuje ľudské práva vnútením ruského občianstva tamojším obyvateľom a úmyselným presúvaním stoviek väzňov a zadržaných ľudí do ruských väzníc.

Dominika

Ženy vraj nevedia písať o športe, športovci o literatúre a mladí o živote. Ja si to nemyslím.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 27
Celková čítanosť: 46819x
Priemerná čítanosť článkov: 1734x

Autor blogu