Skúste si predstaviť svet, kde sa nemeria čas.

Veta, ktorou Mitch Albom otvára príbeh troch navonok úplne odlišných, cudzích ľudí, príbeh života a smrti, príbeh času. Schopnosť autora upútať priamym vstupom do deja, životom viacerých postáv a odvaha písať o smrti sa v najnovšom bestselleri amerického autora prejavila naplno.

Keď mám problém, keď hľadám odpoveď, predstavím si, že zajtra zomriem. Blízkosť smrti ma donúti urobiť najlepšie možné rozhodnutia.

Odmeniť sa dá aj za neúspešnú skúšku. V kníhkupectve nebola potrebná pomoc ochotnej predavačky. Zelená obálka s množstvom vreckových hodiniek a jednoduchým názvom Strážca času ležala na kope ďalších identických obálok medzi momentálne najpredávanejšími knihami. Príbeh Dora, ktorý sa stal Prometheom. Akurát nevedomky a namiesto ohňa priniesol ľuďom poznanie času. Aký veľký to bol počin ukazujú až ďalšie tisícročia života ľudského pokolenia od legendárnej Babylonskej veže. Čas beží. Nemám čas. Potrebujem viac času. Je najvyšší čas. Tráviť čas. Zabíjať čas. Voľný čas. Presne načas. Hra o čas. Koľko času ešte ostáva?

Sedemnásťročné dievča, ktoré krátky, no pre ňu dlhý a krásny čas žije v zdanlivej realite nereálneho vzťahu. Aj vytriezvenie však raz musí prísť. Keď sa k nemu pridá podkopané sebavedomie a výsmech rovesníkov, žiaden ďalší čas už nechce.

Osemdesiatročný podnikateľ, jeden z najbohatších mužov sveta. Rakovina obličiek. Už len pár mesiacov. Už len krátky čas. Lenže on je bohatý a vplyvný. Takmer cíti povinnosť žiť aj naďalej. Kúpiť si čas.

Dor. Otec Čas, ktorý už tisícročia platí za to, že chcel vedieť. Nestarne, nemladne, nezomiera, nežije. Hlasy tisícok a tisícok ľudí prosiacich o čas. Ani tie už neskôr nevníma. Rekapituluje si svoj životný príbeh. Čo čiarka, to udalosť, človek, okamih. Jeho čas. Minulý.

Kniha, pri ktorej som stratila pojem o čase. Po dlhom čase. Je málo, a pritom tak veľa vecí, ktorým sa v živote oplatí venovať čas. Nájsť si na ne čas. Knihy patria k týmto veciam. Prvoradí sú však ľudia. Tráviť čas s človekom, s ľudskou dušou, s jeho dušou, je v dnešnej dobe stále menej vídaný jav. Nehovorím o dnešných nových formách komunikácie. Tie nerátam. Mali by sme si vedieť nájsť čas na to, čo nám za to stojí. Na tých, ktorí nám za to stoja. Aj v dnešnej uponáhľanej dobe. Obzvlášť v nej. I keď niekedy to nie je práve najľahšie. Niekedy musíme obetovať týždeň, aby sme získali rok. Čas každého z nás sa raz naplní. Našou úlohou je postarať sa o to, aby bol naplnený. V tom prípade bude mať náš život, rovnako ako kniha o Čase, happy end.