Je vypredané. Hala plná ľudí so zatajeným dychom sleduje svoju veľkú hviezdu. Ovečkin sa dostáva k puku. Napriaha k strele a tisícky ľudí tým dvíha zo sedadiel. Strela a… rýchle vymrštená lapačka ukrýva puk do svojej moci. Halou sa nesie sklamaný povzdych a muž pod maskou sa nebadane pousmeje. Ten úsmev nezachytí žiadna kamera a on po tomto zápase nebude hlavnou hviezdou večera. Vie, že táto strela bola len jedna z mnohých, kt. bude musieť dnes večer pochytať. Pár ich možno skončí aj za jeho chrbtom. Taký už raz je údel brankára. V novinách či televízii sa zväčša objavujú strelci víťazných gólov. Stovky malých hokejistov po celom svete sa denne hrajú na Gáboríka, Crosbyho či Jágra. A radosť z gólu im berú ich kamaráti, ktorých očarila široká hokejka a betóny. Gólmani- tak trochu samotári, individualisti v kolektívnom športe. Čo je to za zvláštna moc, ktorá ich tiahne medzi 3 žrde? Prečo túžia byť atakovaní ostrými strelami? Spoluhráči často zvyknú hovoriť o svojich brankároch, že nie sú úplne normálni. Každý brankár je jedinečný, no jedno majú spoločné: stále dookola túžia zažívať ten nádherný pocit, keď im puk pristane v lapačke. Oceniť ho vedia len vyvolení, ochrancovia hokejovej svätyne, tichí robotníci tímu, posledná nádej na záchranu, keď ostatní zlyhajú. Pretože byť brankárom je vec túžby.