Vyzerá ako taký milý deduško Večerníček. Akurát bez čarovnej paličky, dlhých vlasov a brady, no zato s okuliarmi, ktoré mu dodávajú výzor múdreho dobráka. Nanešťastie, kým deduško Večerníček každý večer teší deti v celej krajine zažínaním hviezdičiek a rozprávkou, deduško Čaplovič sa im už pravidelne stará o pocity ako po kvalitnej hororovej dráme.
Začiatkom roka narobil vrásky na čelách vysokoškolským študentom, ktorí by podľa neho mali platiť ešte aj za to, že pracujú. Veď sa opovážili nezaťažovať ešte viac štátny rozpočet a našli si popri škole brigádu! To im predsa nemôže prejsť len tak!
Externí študenti vysokých škôl by si zase mali o nejaký ten rôčik či dva dlhšie posedieť v školských laviciach. Veď oni predsa nemajú nič iné na práci, nanajvýš prácu, kvôli ktorej si nemôžu dovoliť absolvovať denné štúdium. Aj tak by určite nevedeli, čo majú s tými dvoma rokmi života robiť.
Samozrejme, neostalo len pri študentoch. Ich učiteľov deduško Čaplovič takisto potešil rozprávkovým príbehom. Vysokoškolskí majú byť po novom zamestnaní najviac na jednej univerzite, aby náhodou nemohli odovzdávať svoje vedomosti viacerým študentom. Nuž a tí, ktorí (sa m)učia na základných a stredných školách si rovno vymenili miesta v uliciach so svojimi niekdajšími študentmi. Protestné akcie najviac zaznávanej inteligencie na Slovensku ukázali, že z kraľovania deduška Čaploviča na tróne ministra školstva môže byť ešte nové pokračovanie Nekonečného príbehu.
Ďalšia kapitola tejto krásnej rozprávky sa týka tých, ktorí už aj tak majú problém prežívať z roka na rok. Nový zákon z deduškového žezla totiž okrem iného hovorí, že do populárnych Centier voľného času môžu chodiť svoj voľný čas tráviť len deti základných škôl. Tie staršie majú, hold, smolu. V praxi to však znamená, že najviac voľného času budú mať paradoxne práve ľudia, pracujúci v týchto zariadeniach, keďže väčšinu krúžkov navštevujú najmä stredoškoláci. Nie jeden sa vďaka tomuto ocitne bez práce. Väčšina CVC-čiek totiž nemá šancu prežiť novelu tohto zákona. Dôvodom sú však okrem vyššie uvedenej skutočnosti aj peniaze (ako inak). Kým doteraz boli CVČ financované od počtu detí, po novom majú ísť peniaze do rúk mestu či obci, v ktorom daná organizácia sídli. To dostane sumu prislúchajúcu počtu detí vo veku od 5 do 14 rokov (ZŠ). Následne sa šľachtici sediaci na trónoch v týchto mestečkách a dedinkách rozhodnú, ako a či vôbec tieto financie miestnemu CVČ poskytnú. Deti z menších miest a obcí, v ktorých žiadne CVČ nie je, majú smolu. Nie je CVČ, tým pádom nie sú peniaze. Do najbližšieho CVČ chodiť nesmú, pretože nie je v mieste ich bydliska. Stredoškolákom a deťom z takýchto miest tak ostáva naozaj už len ten počítač, televízia, alkohol, drogy a deduško Večerníček…
Ostáva len dúfať, že deduškovi Čaplovičovi tak skoro nedôjdú ,,skvelé“ nápady a v (dohľadnej) dobe sa dočkáme nového zákona. Takého, ktorý bude riešiť vzrastajúci trend opitej a sfetovanej mládeže, ktorá si namiesto zmysluplného trávenia času bude musieť nájsť inú zábavku.