Magnet. Presne tak pôsobí na priaznivcov ľadového hokeja jedna obyčajná misa na ovocie. Lord Stanley pravdepodobne ani len netušil, aké emócie bude tento pohár raz vyvolávať, keď ho v roku 1892 daroval kanadským amatérskym hokejistom.
Stanley Cup koluje. Alebo by sa dalo povedať, že zažíva tie najlepšie prázdniny, ktoré si praje snáď každý. Chodí na túry do hôr, kúpe sa v mori, vozí sa vo vrtuľníku, v lietadle, v kabrioletoch či limuzínach, zažíva veľké párty, ochutnáva miestne špeciality mnohých krajín sveta, patrí medzi najfotografovanejšie a ,,najobchytkanejšie“ objekty súčasnosti… Zúčastnil sa krstu dieťaťa a keď dospel, jeho dočasní majitelia ho vzali dokonca aj do striptízového baru. Neraz sa stratí, poškodí, opraví, každý rok naň pribudnú nové mená… a v posledných rokoch sa medzi nimi ocitli aj slovenské.
Len jeden sen jedného malého dievčatka. Tiež sa môcť raz toho pohára dotknúť. Ocitnúť sa v jeho blízkosti. V blízkosti niekoho, kto ho vyhral a doniesol ukázať domov. Sem. Na Slovensko. Zažiť tú atmosféru, nadýchnuť sa z plných pľúc a cítiť závan histórie, pot unavených, no šťastných chlapov obliatych šampanským. Cítiť dym víťazných cigár, počuť hlučný dav a nechať sa oslepovať bleskami foťákov. Len jeden okamih, jeden pohľad, jeden dotyk…
O tom všetkom čítala, o tom všetkom počula, to všetko desiatky ráz videla v televízii. O tom všetkom snívala. Ubehlo dvanásť rokov a jedna mladá žena stála zrazu v Trenčíne na ulici. Volal jej Sen, ktorý tak dlho snívala a oznámil jej, že dnes už konečne má právo zažiť Ho. Mali rande. Na programe mali jediné: nechať sa unášať prítomným okamihom. Kamery, blesky foťákov, hučiaci dav, hrdina, ktorého ten dav oslavoval, úsmevy, sláva… Mimo toho všetkého len jeden dotyk. Moment. Nadýchnuť sa? Ako, veď ja nemám pľúca! Zatajený dych a niečo, čo si zapamätá do konca života. Sny sa plnia.