Vybehla som po schodoch až hore ku krížu, spustila kolená i dlane na zem a snažila sa do seba dostať čo najviac kyslíka. Moje pľúca zúrivo protestovali proti predchádzajúcemu vypätiu, nos nestačil poňať toľko vzduchu, koľko potrebovali. S behom odišiel aj všetok hnev a zúrivosť, ostala len beznádej, hanba a hriechy, chyby, pády a zlyhania, ktoré sa neustále opakovali. Pred tými sa nedalo ujsť, tie sa lepili na dušu rovnako ako žuvačka na podrážky topánok a odmietali sa jej pustiť. Nedarilo sa mi ich zbaviť, nešlo ich vypľuť tak, ako hlien a zlé sliny. Pod ich tlakom, ktorý mi zvieral dušu, som sa rozplakala.
,,Už nevládzem Bože. Proste ďalej už nemôžem. Aj keď sa snažím, stále znovu a znovu padám. Nevidím žiadne výsledky, je to stále o tom istom. Už som Ti to mnohokrát odovzdala a napriek tomu ma to ešte stále ťaží. Je mi zle a neviem s tým nič urobiť.“
Predstav si, že si na túre. Šliapeš niekde do kopca a keď sa dostaneš hore, naskytne sa ti nádherný výhľad. Kráčaš hrebeňovkou a môžeš sa kochať takými výhľadmi, ako nikto iný. Si tu, zvládla si to, dostala si sa až hore. Teraz máš príležitosť užívať si to, žasnúť nad tou krásou, byť šťastná. Dal som ti celý svet, vidíš ho všade navôkol, môžeš robiť čokoľvek. Môžeš si splniť sny. Často však nesieš na chrbte batoh plný zbytočností. Zabúdaš, že sa o teba postarám, nech sa deje čokoľvek a chceš mať pocit, že máš všetko vo svojich rukách. Mohla by si vzlietnuť, mohla by si sa dotknúť nebies. Lenže ruksak ťa ťaží a ťahá k zemi. Núti ťa pozerať sa dolu, namiesto toho, aby si sledovala tú nádheru. Vtedy prídu myšlienky, že je to nesmierne ťažké. Nevládzeš už ďalej pokračovať, máš pocit, že tá cesta je neskutočne dlhá a ty si ešte stále len na jej začiatku. Naložila si si toho príliš veľa. Odovzdaj mi to. Daj mi ten ruksak aj so všetkými obavami, starosťami a hriechmi. Vezmem si ho. Nepotrebuješ ho, ja sa o teba postarám. Len mi dôveruj. So mnou budeš voľná.
Pomôž si, aj Boh ti pomôže. On ponúka ten najkrajší pohľad z vrcholu, ak si ochotný odovzdať mu všetky hriechy.foto: Michal Barát
Celá debata | RSS tejto debaty