Zdrhla som. Nebol to dramatický útek z domu, skôr naopak. Oznámila som, že potrebujem pár dní pre seba. Pre SEBA. Tak som si zbalila pár vecí a v tichosti odišla. Za sebou som nechala prácu a školu a domov a rodinu a prázdniny a písanie a kamarátov a problémy a všetko to dobré i to, čo sa javilo ako zlé. Alebo skôr myšlienky na toto všetko?
Človeku občas stačí málo. Len spacák, kniha, pero, zošit a bicykel. Aby trénovala duša i telo. A v tie dni veru trénovali obe. Kým cez deň dostávali zabrať (nielen) nohy v horských etapách českých lesov, večer dostávala priestor duša. Využívala ho naplno, dostala ho predsa po dlhom čase. Zrazu bola všade. Zažmurkala na mňa zo dna hrnčeka, z ktorého som práve dopila ten najlepší čaj zo záhrady. Vyskočila na mňa zo stránok knihy, ktorú som otvorila, liala sa atramentom cez pero priamo na papier. Pozerala na mňa očami môjho plyšového leva. Ráno som ju musela vyháňať zo spacáku a večer potisnúť, aby som si mala kam ľahnúť. Keď som sa zastavila v lese, vyplazila na mňa jazyk a rozbehla sa pomedzi stromy. Nechala som ju. Bola som rada, že je späť. No odišla vôbec niekedy?
Duša JE. V každom jednom z nás. Je úžasná, je dokonalá, je to dar od Vyššieho, je naša. My blázni však, ako často zabúdame, že ju máme! Necháme sa vtiahnuť do životného stereotypu a spoza hŕby neexistujúcich problémov nám po čase vytŕča len vrch hlavy. Počuť navonok dôležitý, no vo svojej podstate absolútne zúfalý krik, že nemáme čas. Na seba. Na dušu. Na šťastie. Na to všetko padá prach. Rastie brucho, rastie brada…
V jeden z tých vzácnych dní som podvečer ležala vonku na deke. Slnko pomaly zapadalo, nebo sa vyčistilo. Na pozadí modrej oblohy každú chvíľu prelietavali vtáky. Cítila som sa byť jedným z nich. Bez smeru, bez starostí, bez myšlienok, hravo. Po chvíli som sa prichytila pri tom, že sa škerím od ucha k uchu, ako na konkurze na klauna. Nebola by som na to prišla, keby kúsok odo mňa nesedela duša a nechichotala sa na mne. Ani sa nesnažila to skrývať. Vraj konečne mi to došlo. Nielen vtáky voľne lietajú. Dokážem to tiež.
Jáááj, veľmi milé...zas som si ...
Dominika velmi pekne o dusi take krasne... ...
Celá debata | RSS tejto debaty