,,Neviem, koľko tu budeme ešte čakať. Prišli záchranári, polícia. Hodil sa pod vlak. Mladý chalan…“

Posledné dni v mojom živote neboli práve ľahké. Na vlastnej koži som ucítila pravdivosť tvrdenia, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. No komu je v dnešnej dobe dobre? Kto má ľahký a bezproblémový život? Podľa mňa existujú len dve skupiny takých ľudí: tí, čo dosiahnu všetko čo chcú, a tí, čo majú správny prístup k životu. Prekážky totiž považujú za príležitosti.

Čo donúti mladého človeka vziať si život? Už od rána som mala nutkanie poriadne sa zamyslieť, prípadne potom aj dostať zo seba myšlienky a úvahy o živote, o prekážkach a problémoch, ktoré sa nám stavajú do cesty. Prípad ako tento v dnešnej dobe nie je zriedkavý. Čoraz viac ľudí volí radšej definitívny útek ako zdanlivo nikdy nekončiaci a nezmyselný boj so životom. Čoraz viac mladých ľudí…

Na tomto svete som v podstate ešte len pár rokov, čosi som už zažila, no omnoho viac ma toho ešte čaká. Dobrého i zlého. Na život nemám patent. Napriek tomu si dokážem predstaviť ocitnúť sa v koži človeka, ktorý hľadí na približujúci sa vlak s poslednou nádejou v živote, ktorá mu ostala. S nádejou na koniec toho všetkého. Rovnako dobre si však dokážem predstaviť, že sa to takto skončiť nemusí.

Každý človek má v svojej moci zachrániť život niekoho iného. A nemusí pre to hneď skákať do vody za topiacim. Obzvlášť ak nevie plávať. Verím, že s každou prekážkou nám Boh pošle zároveň aj záchranný balíček, ktorého súčasťou sú ľudia. Ľudia, ktorí nám vstúpili do života práve kvôli pomoci. Môže to byť žena v strednom veku, ktorá sa na vás na ulici usmeje. Hluchonemý muž s malými farebnými kartičkami. Malé dieťa s úctivým ,,dobrý deň“, keď zdraví dospelého. Je veľmi pravdepodobné, že týchto ľudí uvidíme prvý a zároveň posledný raz v živote. Dôležité však je mať aj napriek všetkému oči otvorené, aby sme si ich dokázali všimnúť vo chvíli, keď sa nám zjavia. Keď to budeme potrebovať.

Alebo to môže byť objatie od spriaznenej duše. Od pravého priateľa. Viete, akú moc má v sebe jedno ,,obyčajné“ objatie? Ja som to donedávna tiež ani len netušila. Povzbudivý pohľad a hľadanie riešení. Presviedčanie, že svet predsa nekončí a uistenie, že všetko bude okey. Istotu nemáte nikdy. No vždy môžete mať vieru. A keď máte navyše aj priateľov, tak sa dá naozaj zvládnuť všetko.

Veľká vďaka najmä vám trom. Neviem, či si to prečítate, ale ak náhodou áno, tak vedzte, že vás mám veľmi rada a som šťastná, že ste. Zlatíčka 🙂