,,Som zo Slovenska, z Bratislavy, som Dominika Cibulková a to je dôležité.“

Niet nad to, začať príbeh ,in medias res´. Najmä ak je to príbeh skutočný, rozpráva o reálnej postave zo slovenskej (športovej) mytológie (prepáčte ujo Gašpar) a takmer až s neslušne namiereným ukazovákom poukazuje na pozitívne vlastnosti, ktorých je hlavný hrdina nositeľom. Resp. nositeľkou.

V tomto príbehu hrá totiž hlavnú rolu jedna slečna. Taká od nás, zo Slovenska. A po dvoch januárových týždňoch jej meno pozná nielen celé Slovensko, ale aj miliarda ľudí na celom svete. To len tak mimochodom, keby sa vám zdalo, že predsa nič neurobila (veď ani to finále nevyhrala, tak prečo sa o nej vôbec píše, no nie?).

Treba uznať, že za tú popularitu na Slovensku vďačí najmä médiám, ktoré jej v posledných dňoch neváhali venovať celé strany. Všade sa o nej písalo, vyskakovala z každej titulky. No a? Je mladá, pekná, úspešná a svojím (a toto zdôrazňujem), svojím a len a iba svojím talentom a tvrdým tréningom sa dostala až tam, kde momentálne je. Skúste niečo podobné aj vy a tiež sa o vás bude písať, uvidíte. Navyše, na Slovensku sa v tom čase neudialo nič také, o čom novinári zvyknú písať a čo by prebilo jeden z míľnikov slovenského športu vo svete.

Druhou vecou bola pozornosť svetových médií či športového sveta o našu Domču. Miliarda divákov svedčí o významnosti podujatia ako je Australian Open. Miliarda divákov svedčí o úspechu, ktorý dosiahla slovenská tenistka. Miliarda divákov nielen vďaka jej výkonom, ale aj vďaka jej slovám po zápase vie, že vôbec existuje nejaké Slovensko. ,,Pozdravujem celé Slovensko. Pre našu krajinu to veľa znamená a som rada, že som ju takto reprezentovala.“ Treba viac? Azda len: Ďakujeme Dominika.

Športovci sú zväčša tí, ktorí svojou hrou spájajú národ, obyčajných ľudí pred obrazovkami či pri siahodlhých debatách len tak vonku na ulici. Tentoraz však ukázali, že spojiť sa vedia aj vo chvíli, keď je jeden z nich blízko veľkého úspechu. Tomáš Tatar, Dominik Hrbatý, Vladimír Weiss ml., Marek Hamšík… nielen ľudia z ľudu, ale aj kolegovia z brandže držali Cibulkovej palce. Len športovec vie, aké to je, dosiahnuť úspech v športe, ktorému patrí jeho srdce i telo. Môcť svojimi výkonmi reprezentovať krajinu je bonus navyše, privilégium, ktoré sa nedostane každému. A málokto ho tak aj vníma. Dominika Cibulková je jednou z tých, ktoré nikdy neváhajú vyvesiť vlajku svojej krajiny. Prvá Slovenka vo finále Grand Slamu. Bojovníčka na pohľadanie. Kus zdravého sebavedomia (čuduj sa svete, zo Slovenska). A najlepšie na tom je, že ešte nekončí. Práve naopak. To bol len začiatok. Vďaka Domi, za neskutočný príklad toho, ako sa to DÁ, keď človek naozaj chce a dá do toho všetko. Poméé!