Rubrika: Nezaradené

Zavrela som oči a skúsila si predstaviť niečo pozitívne. Niečo, čo by som chcela, nech by to bolo akokoľvek farebné a absurdné. Môj mozog mal však ešte stále nado mnou prevahu a nesmelé optimistické myšlienky zabíjal pohľadom už pri ich zrode. Kedy sa zo mňa stal pesimistický realista? Presný dátum si nepamätám. Pamätám si akurát časy, keď to bolo ešte dobré […]

Zdrhla som. Nebol to dramatický útek z domu, skôr naopak. Oznámila som, že potrebujem pár dní pre seba. Pre SEBA. Tak som si zbalila pár vecí a v tichosti odišla. Za sebou som nechala prácu a školu a domov a rodinu a prázdniny a písanie a kamarátov a problémy a všetko to dobré i to, čo sa javilo ako zlé. Alebo skôr myšlienky na toto všetko? Človeku občas […]

Počúvla som volanie svojich vlasov. Po takmer trištvrte roku už znelo naozaj zúfalo, s hlbokým nádychom som teda otvorila dvere a pripravila sa na to, že toto bude chvíľu trvať. „Prajete si?“ zaznelo spoza steny. K ženskému hlasu patrila ešte červeno-čierna štica, vek okolo dvadsaťpäťky a celkom sympatická tvár. Nuž, áno, potrebovala by som sa ostrihať. Na to som […]

,,Och, tie naše Kysuce. Príroda je tu krásna, ale…“ Ale vie byť aj krutá. Ale je tu chudoba. Ale s ľuďmi sa nedá vychádzať. Ale niet tu práce. Ale nič sa tu neurodí. Ale… Každý, kto tu aspoň pár rokov žil či žije, by vám vedel povedať mnoho ,ale´. Ja takisto. Tento článok však nemá byť o žiadnych ale. Tento článok má byť o tom, že nielen príroda […]

V hokejovom zápase má každý tím právo na tridsaťsekundovú prestávku počas hry. Mužstvá ho zväčša využívajú, keď im chce tréner poradiť pred nejakou dôležitou situáciou alebo keď sú pod tlakom a potrebujú si vydýchnuť, skoncentrovať sa a nabrať sily na ďalší priebeh zápasu. Často krát sa aj my ľudia ocitáme pod tlakom v hre zvanej život. Súper nás […]

Duša milovníka hôr uväznená v tele devätnásťročnej dievčiny, ktorá ju trápi medzi množstvom kadičiek a odmeriek kdesi v labáku. Číra radosť z tanca a pohybu zrkadliaca sa v očiach len do tej chvíle, kým sa nemusí venovať nemeckým slovíčkam a biologickým pojmom. Dve mladé dievčatá píšuce svoj príbeh. Nie však tým správnym perom. Perom šťastia. Blázni […]

,,No konečne si tu! Kade chodíš?“ ,,Ty vole, ešte na mňa vrč! Tak ja sa tu kvôli vám ponáhľam, idem skorším vlakom, stojím v uličke, kde mám životný priestor päť centimetrov štvorcových a ešte dostanem zdrba. Krása.“ ,,Päť centimetrov? Domi, vieš koľko to je?“ Och, tak niekoho tu zjavne opustil zmysel pre humor takto na večer. No dobre. ,,Áno, päť […]

Skúste si predstaviť svet, kde sa nemeria čas. Veta, ktorou Mitch Albom otvára príbeh troch navonok úplne odlišných, cudzích ľudí, príbeh života a smrti, príbeh času. Schopnosť autora upútať priamym vstupom do deja, životom viacerých postáv a odvaha písať o smrti sa v najnovšom bestselleri amerického autora prejavila naplno. Keď mám problém, keď hľadám odpoveď, […]

,,Neviem, koľko tu budeme ešte čakať. Prišli záchranári, polícia. Hodil sa pod vlak. Mladý chalan…“ Posledné dni v mojom živote neboli práve ľahké. Na vlastnej koži som ucítila pravdivosť tvrdenia, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. No komu je v dnešnej dobe dobre? Kto má ľahký a bezproblémový život? Podľa mňa existujú len dve skupiny […]

Vyzerá ako taký milý deduško Večerníček. Akurát bez čarovnej paličky, dlhých vlasov a brady, no zato s okuliarmi, ktoré mu dodávajú výzor múdreho dobráka. Nanešťastie, kým deduško Večerníček každý večer teší deti v celej krajine zažínaním hviezdičiek a rozprávkou, deduško Čaplovič sa im už pravidelne stará o pocity ako po kvalitnej hororovej dráme. […]